Škrečkopédia: Kniha, ktorá mohla zmeniť svet škrečkov

Predstavte si svet, kde škrečky už nie sú…

Obrázok: Canva

Nie preto, že by sme na nich zabudli, ale preto, že sme im nerozumeli. Kde malí chlpatí spoločníci nie sú vnímaní ako bytosti schopné vytvárať hlboké puto so svojimi ľuďmi, ale len ako krátkodobá hračka, ktorá jedného dňa zmizne zo života dieťaťa a nikto si už na ňu nespomenie.

Keby nikdy nevznikla moja Škrečkopédia, tisíce detí by nikdy nespoznali, aké krásne je mať pri sebe verného, hoci tichého priateľa. Nikto by im neukázal, že aj najmenší tvor môže v ich srdci zanechať nezmazateľnú stopu. Koľko detí by sa cítilo osamelejších, pretože by nikdy nezistili, že ich škrečok nie je len zvieratko v klietke, ale dôverník, ktorý vždy ticho počúva?

Koľko škrečkov by zbytočne trpelo, pretože ich majitelia nevedeli, ako sa o nich správne starať? Koľko z nich by prišlo o život, lebo sa niekto domnieval, že plávanie škrečkov je v poriadku? Možno by v budúcnosti už žiadne škrečky ani neboli. Možno by ich zakázali tak, ako v Holandsku – nie zo zloby, ale aby ich chránili pred ľudskou nevedomosťou.

A čo príbeh samotnej autorky? Príbeh ženy, ktorá našla svetlo v temnote a rozhodla sa, že svojím dielom môže pomôcť niekomu ďalšiemu. Jej otázka „Komu a ako ešte môžem pomôcť?“ mohla inšpirovať iných. Mohla byť dôkazom, že keď sa nevzdáš, keď stále hľadáš riešenia, dokážeš vytvoriť niečo, čo zmení svet – aj keby to bol svet veľkosti malej škrečej packy.

Obrázok: Canva

Ale tento príbeh by neexistoval.

A my všetci by sme oň prišli.

O ticho v detských izbách, kde namiesto radostného šepkania chýba niekto, komu sa môžu zveriť. O nevypovedané príbehy škrečkov, ktorí nikdy nedostali šancu ukázať, aké sú výnimočné. O chvíle smiechu, prekvapenia a dojatia, ktoré by sme mohli prežiť s nimi – ale nikdy sa nestali.

A tak by jedného dňa zmizol nielen tento príbeh, ale aj tie tisíce ďalších, ktoré sa vďaka nemu mohli odohrať. A svet by bol o čosi prázdnejší.

Toto bola úloha, ktorú sme dostali na kurze kráľa obsahu – Filipa Kunu. Mala som si zodpovedať otázku, o čo by prišiel svet, keby som nikdy nenapísala Škrečkopédiu, knihu o škrečkoch.

Kurz som sa rozhodla absolvovať z dôvodu vstupu do pre mňa zatiaľ neznámych vôd, vôd knižného autorstva. Pomohol mi utriediť si mnohé strategické a komunikačné veci, a preto pokračujem ďalším kurzom pod vedením Daniela Heviera, ktorý má na konte viac ako 100 napísaných kníh. Ako dieťa som ho na hodinách slovenčiny zbožňovala.